Z nadhledu

5. 10. 2017

Peter Hupkaa jeho cesty

Peter Hupka má výšky rád pro neustále se měnící obrazy hluboko pod ním.

Od útleho detstva som si predstavoval že lietam. Ostrovčeky trávy pod detskou hojdačkou boli hlboké lesy a ja som bol pilot. Skôr, než som vedel písať a počítať. Sny sa občas plnia, keď je túžba úprimná a ozajstná. Dnes lietam sto i viac hodín ročne „za kniplom“ vetroňov a o čosi menej ako cestujúci na rôznych linkách. Nikdy sa na svet z výšky nevynadívam. A neviem celkom dobre pochopiť ľudí, ktorí v lietadle znudene pozerajú filmy a čítajú časopisy, hoci sedia pri okne a pod nimi práve vidieť hlbokú tajgu, zamrznuté jazerá alebo meandrujúce rieky.

Samozrejme, z výšky jedenástich kilometrov sa fotografuje ťažšie, no niekoľko scenérií aj z výšok dopravného lietania je takých, o ktoré sa nedá nepodeliť. Umožní nám to vidieť našu planétu ešte krajšou a možno apelovať na to, aby sme si ju nezničili… Pripútajte sa prosím, štartujeme!