Slovensko z větroně
Fotografuje i při pilotování bezmotorového letadla. Díky tomu se o pohledy z výšky může podělit s ostatními. Fotograf, cestovatel a publicista Peter Hupka představuje Slovensko z výšky oblaků.
Co tě přivedlo do vzduchu, proč létáš?
Lietanie ma fascinovalo od detstva, akurát to chcelo ten správny impulz. Tým bol vyhliadkový let na vetroni L-13 Blaník s Alekom Lichtmanom v Martine, nad okolitými hrebeňmi a najmä jeho slová: „Veď sa to nauč karovať sám!“ Onedlho bol už jedným z mojich prvých inštruktorov a kurz na získanie preukazu GPL (pilot vetroňov) som si dokončil v rodnej Nitre, kde dodnes lietam v miestnom aeroklube.
A proč zrovna na větroni?
Motorové lietadlo je podľa plachtárov nuda – letíš rovno za vrtuľou. Preletieť tristo či viackilometrový prelet len s využitím termiky, svahu, či vlny – na čisto prírodných silách si treba naozaj zaslúžiť, vedieť tieto sily využívať a pilot má z neho i väčšiu radosť. A v neposlednom rade: lietanie na vetroňoch stojí malý zlomok z ceny za motorové lietanie.
Která část Slovenska se ti ze vzduchu nejvíc líbí?
Všetky majú svoje čaro a práve rozmanitosť reliéfu je pútavá. Jednoznačne však mám najradšej hory, kde je človek relatívne nízko nad terénom a môže sa kochať miestami, ktoré navštívil ako turista, či skialpinista. Práve preto sa mi najviac páči nad hrebeňmi Malej Fatry, Nízkych, či Západných Tatier. Na Tatry s prívlastkom Vysoké dúfam „dočiahnem“ v najbližšej sezóne – predsa sú pri návratovom lete z Nitry trošičku od ruky.
Fotíš, když větroň pilotuješ, nebo když letíš s jiným pilotem?
Platí oboje. Na jednomiestnych vetroňoch lietame častejšie a fotografovať ide bez problémov aj z ich kabíny. Najlepšie, keď som na prelete sám, alebo sme vo vzduchu len niekoľkí. Na pretekoch, kedy je vo vzduchu množstvo ďalších klzákov, sa treba v prvom rade venovať pilotáži. Fotoaparát zavesený na krku nie je problém obsluhovať jednou rukou a tak druhú môžem mať na knipli – páke ručného riadenia. Ten sa dá v prípade potreby prechytiť aj do ľavej ruky a nohy sú samozrejme stále na pedáloch ovládania smerového kormidla.
V klube máme i dvojmiestny výkonný vetroň DG-1000, z ktorého ide fotografovať ešte pohodlnejšie – pri riadení sa totiž striedame. Všetky vetrone majú na pravej strane kabíny otváracie okienko z plexiskla, kadiaľ možno vystrčiť objektív. Nie vždy však je na to čas: na prvom mieste je let a vyhľadávanie stúpavých termických prúdov. Navyše čoraz viac ľudí fotografuje a natáča aj s pomocou kamier umiestnených na krídle, či chvoste vetroňa.
